MatejKUNDRÁT

Keď sa obzriem späť, asi nikdy som nebol človek, ktorý by vedel dlho sedieť so založenými rukami. Keď vidím problém, premýšľam, ako ho vyriešiť. A keď dostanem nápad, väčšinou mi nestačí o ňom hovoriť – chcem ho skúsiť dostať do reality.

Možno práve preto bol môj život doteraz celkom pestrý.

Vyštudoval som verejnú správu, časť štúdia strávil v Aténach a pracoval som pre štát aj samosprávu. Neskôr som prešiel do IT a súkromného sektora a popri tom začal podnikať. Sú to rozdielne svety, ale každý ma niečo naučil.

Verejná správa ma naučila rozumieť tomu, ako fungujú úrady a rozhodovanie. Súkromný sektor, že ľudí napokon nezaujíma vysvetlenie, prečo sa niečo nedá – očakávajú výsledok. A podnikanie ma naučilo prevziať za výsledok zodpovednosť.

Dnes som najmä manžel a otec troch detí. A práve rodina zmenila aj spôsob, akým sa pozerám na mesto okolo seba.

Zrazu si viac všímate, či bezpečne prejdete cez cestu, či sa s kočíkom dostanete po chodníku, či je na ihrisku tieň alebo či budú vaše deti raz chcieť zostať žiť v meste, v ktorom vyrástli.

Aj preto mám rád komunálnu politiku. Je konkrétna. Výsledok vidíte priamo pred sebou.

Buď je ulica čistejšia, alebo nie je. Buď vznikne dobrý verejný priestor, alebo nevznikne. Buď úrad hľadá spôsob, ako veci urobiť, alebo dôvod, prečo sa nedajú.

Nemyslím si, že človek na čele mestskej časti musí vedieť všetko najlepšie. Musí však vedieť nájsť schopných ľudí, počúvať ich, spojiť ich a dobré nápady dotiahnuť do výsledku.

To je asi moja povaha. Stále niečo vymýšľať. Stále niečo posúvať. A stále veriť, že veci sa dajú robiť lepšie.

Niekto tomu možno povie nepokoj. Ja tomu hovorím byť plný energie.

Od „politika ma nezaujíma“ k verejnému životu

Keby ma dnes stretol odborný asistent z vysokej školy, ktorý ma kedysi skúšal zo zbytočnej brannej výchovy, asi by neveril vlastným očiam. V tom čase ma politika vôbec nezaujímala. Pripadala mi nudná, vzdialená a nič mi nehovorila. Na vysokej škole sme mali povinnú brannú výchovu, hoci som študovala úplne iný odbor. Učili sme sa politické doktríny, výroky východných a západných politikov a množstvo vecí, ktoré mi pripadali nezaujímavé. Z riadneho termínu ma asistent dokonca vyhodil.

Keď mi nakoniec zapisoval známku do indexu, povedal: „Učiteľ sa musí o politiku zaujímať.“

Znechutene som mu odpovedala: „Politika ma nezaujíma.“ A potom prišiel rok 1989.

Zrazu sa otvorili možnosti, ktoré predtým neexistovali. Aj obyčajný človek mohol vstúpiť do verejného života a pokúsiť sa ovplyvniť veci okolo seba. Práve komunálna politika ma oslovila. Od roku 1990 som pôsobila ako miestna, ale aj ako mestská poslankyňa.

Zaujalo ma, že politika nemusí byť iba o veľkých menách, doktrínach a slovách. Môže byť aj o škole, kultúre, ulici, parku, susedoch a konkrétnych problémoch ľudí.

A tak ma napokon politika, o ktorej som kedysi tvrdila, že ma nezaujíma, drží už desaťročia.

Život má jednoducho niekedy zvláštny zmysel pre humor.

Môj príbeh sa začal v Košiciach, kde som sa narodil a strávil roky puberty. Na konci strednej školy som šiel „skúsiť svet“ a vybral sa do Prahy na štúdiá. Aj keď sa mi česká metropola páčila, uvedomil som si, že moja láska ku Košiciam a rodine je väčšia. Po dokončení štúdií som sa vrátil domov.

Prvé roky po návrate som strávil v Arcidiecéznej Charite Košice ako koordinátor a ako grafik na voľnej nohe. Vo voľnom čase som zvykol po Košiciach sprevádzať svojich zahraničných kamarátov a ukazovať im krásy východného Slovenska. Vtedy som zistil, že je to moja najväčšia vášeň. V roku 2018 som s mojím kamarátom Richardom Oľhavom založil projekt Local Nomad a začali sme sa sprievodcovstvu a turizmu venovať profesionálne. Je to tá najkrajšia práca!

Za posledných 8 rokov som Košice ukázal tisíckam Slovákov aj cudzincov, ktorí väčšinou nešetrili chválou, no vedeli mesto aj trefne skritizovať. Upozornili ma na neúnosné množstvo grafitov, špinu v našich uliciach, či nevkusnú reklamu. Rozhodol som sa, že to zmením, a tak som sa rozhodol kandidovať za poslanca.

Za tie roky som sa snažil Košice nielen ukazovať, ale aj meniť k lepšiemu. Ako poslanec MČ Sever som stál za vznikom Jazz v parku, inicioval som súťaž o najkrajšiu predzáhradku a som spoluzakladateľom združenia Poď na dvor, ktoré skrášľuje vnútroblok na Kisdyho ulici.

Som tiež autorom Košice Grafity Challenge – dobrovoľníckej akcie zameranej na odstraňovanie a čistenie grafitov v meste. Ako predseda kultúrnej komisie som podporoval kultúrne a športové akcie pre rodiny a dôchodcov, ktoré organizovala naša mestská časť.

Som Erik Weiss a väčšinu svojho života som strávil medzi ľuďmi. Ako vysokoškolský pedagóg som denne v kontakte s mladými ľuďmi, dlhé roky som pôsobil aj vo futbale ako rozhodca a dnes sa snažím svoje skúsenosti využívať aj v komunálnej politike.

Práve šport ma v živote výrazne formoval. Futbalové ihrisko ma naučilo rozhodovať sa, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, rešpektovať pravidlá, ale aj ľudí na oboch stranách. A hoci už dnes po trávnikoch s píšťalkou nebehám, šport zostal mojou srdcovou témou.

Šport dokáže spájať ľudí, vytvárať priateľstvá a dávať deťom prirodzené miesto, kde sa učia fungovať v kolektíve. Preto mi záleží na tom, aby mali ľudia na Severe čo najviac možností hýbať sa a mali k dispozícii dostatok športovísk.

Okrem športu sú mojou srdcovou témou aj naši seniori. Nestačí hovoriť, že si ich vážime. Malo by to byť vidieť aj v tom, aké služby im vieme ponúknuť, či sa cítia bezpečne a či majú možnosť zostať aktívnou súčasťou komunity.

Verím, že dobrý Sever nevznikne jedným veľkým projektom. Vzniká postupne – z dobrého športoviska, fungujúcej pomoci pre seniorov, bezpečného verejného priestoru.

Aj preto chcem zostať medzi ľuďmi a pracovať na tom, aby bol Sever miestom, kde sa dobre žije všetkým generáciám.

Som Alžbeta Konček a Sever som mala možnosť zastupovať už v uplynulom období. Do komunálnej politiky som sa nedostala preto, že by som túžila po funkcii. Priviedli ma k nej veci, ktoré som každý deň videla okolo seba – zanedbané chodníky, obrubníky, čierne skládky, neudržiavané verejné priestory či jednoducho miesta, pri ktorých si človek povie: toto by predsa mohlo vyzerať lepšie.

Som typ človeka, ktorý si takéto veci jednoducho všimne a časom som pochopila, že nestačí len hovoriť, čo by sa malo zmeniť. Ak človeku na svojom okolí záleží, musí sa do toho skúsiť zapojiť aj osobne.

Aj preto som v roku 2022 prvýkrát kandidovala. Spolu s kolegami som za štyri roky mala možnosť vidieť, čo sa dá z pozície poslanca ovplyvniť – ale zároveň aj to, kde sú jeho možnosti obmedzené. Tentoraz preto chceme urobiť ďalší krok a získať aj vedenie mestskej časti, aby sme dokázali naše predstavy meniť na konkrétne výsledky rýchlejšie a vo väčšom rozsahu.

Mojou srdcovou témou zostáva verejný priestor. Chcem, aby bol Sever čistejší, upravenejší, bezpečnejší a jednoducho príjemnejší na každodenný život. Verím, že mestská časť nevzniká len na úrade. Tvoria ju ľudia, ktorí tu žijú. Úlohou úradu je dať ich energii priestor, počúvať ich a pomôcť dobrým nápadom dostať sa do reality.

Presne taký Sever by som chcela pomáhať vytvárať.

Som dizajnérka, podnikateľka a aktívna občianka Košíc.

Funkčnosť, zodpovednosť a udržateľnosť sú hodnoty, ktorými sa riadim v práci aj v živote. Téme bezpečnosti a kvality verejného priestoru sa aktívne venujem niekoľko rokov. Priviedla ma k tomu osobná skúsenosť – keď môj syn nastúpil do školy, uvedomila som si, ako veľmi kvalita verejného priestoru ovplyvňuje bezpečie našich detí.

Navrhovať a presadzovať bezpečnejšie a kvalitnejšie riešenia pre náš priestor som začala v školskej rade ZŠ Tomášikova, neskôr v iniciatívach Čas spomaliť, Znepokojené matky či Cyklokuchyňa. Spolu sa nám podarilo presadiť viacero pozitívnych zmien, na Gorkého ulici aj pri ZŠ Tomášikova.

Tieto zmeny však trvali príliš dlho, nerealizovali sa v potrebnom rozsahu ani kvalite. Mesto aj mestská časť pristupujú ku kvalite verejného priestoru a k našej bezpečnosti nekoncepčne a pomaly. Svoje doterajšie skúsenosti, kontakty a know-how či vedomosti z konferencií, školení a workshopov chcem ako vaša zástupkyňa premeniť na konkrétne zmeny.

Moje priority sú: bezpečné ulice, kvalitný verejný priestor a rozumné investície.

Mesto sa mení vďaka ľuďom, ktorým na ňom záleží. Urobme ho ohľaduplnejším. Spolu.

Volám sa Miroslava Kiseličková, mám 43 rokov, som mama dvoch chlapcov a posledné roky pracujem ako finančná manažérka.

Na Severe žijem roky. Je to miesto, kde spolu s manželom vychovávame naše deti, stretávame susedov a trávime svoj každodenný život. Práve preto mi nie je jedno, ako naše okolie vyzerá a ako sa tu žije.

Asi ako mnohí z vás, aj ja som si veľakrát povedala, že niektoré veci by už konečne mal niekto riešiť. U mňa to však postupne začalo byť osobnejšie. Začalo mi prekážať, že každý deň vidím ľudí, ktorí popíjajú alkohol pod oknami, znečisťujú okolie a neraz si svoje potreby vybavujú priamo pri detských ihriskách. Nie je mi príjemné, že toto vidia moje deti a že sa na miestach, kde sa majú hrať a cítiť bezpečne, musíme stretávať s niečím takým.

V tom období som sa stretla s Ladislavom Lörincom a neskôr aj s Matejom Kundrátom. Naše rozhovory ma inšpirovali a zároveň mi dodali odvahu skúsiť niečo zmeniť. A tak prirodzene prišlo rozhodnutie kandidovať do miestneho zastupiteľstva.

Baví ma, keď sa ľudia spoja a namiesto hľadania toho, kto za problém môže, začnú hľadať riešenie. Verím, že presne takto sa dajú posúvať veci aj na našom Severe.

Som Mirka. Som žena, ktorá tu žije, vychováva svoje deti a rozhodla sa prestať byť len divákom.

Sever poznám. Severu rozumiem. Pre Sever chcem pracovať ďalej.

Moja práca je dlhodobo spojená s ľuďmi a komunitami. Ako kultúrna mediátorka pre mesto Košice pôsobím vo výmenníkoch v Košických centrách – K13, kde sa venujem prepájaniu ľudí, podpore komunitných aktivít a rozvojovým projektom. Verím, že dobré nápady vznikajú vtedy, keď ľuďom dáme priestor stretávať sa, spolupracovať a tvoriť.

Som rada, že počas svojho poslaneckého pôsobenia som mohla byť súčasťou charitatívneho projektu Darujeme spolu! Vďaka výnimočnej spolupráci škôl, rodičov, detí a kolegov sa podarilo pomôcť piatim organizáciám, ktoré pracujú s ľuďmi v náročných životných situáciách. Tento projekt ukázal, že keď sa komunita spojí, pomoc sa dostane tam, kde je najviac potrebná. Chcem v tejto myšlienke pokračovať a rozšíriť ju o ďalšie preventívne a komunitné aktivity zamerané na seniorov, rodiny, deti aj ďalšie ohrozené skupiny.

Sever má obrovský potenciál. Má množstvo zelene, parkov a prírodných zákutí, ktoré si zaslúžia lepšiu starostlivosť, revitalizáciu a ochranu. Chcem podporovať riešenia, ktoré prispejú k tomu, aby bola naša mestská časť ešte krajším a príjemnejším miestom na život.

Do ďalšieho obdobia vstupujem so skúsenosťami, ale najmä s energiou pokračovať v práci pre Sever. Chcem podporovať bezpečný a kvalitný verejný priestor, rozvoj zelene, komunitné aktivity a vytvárať príležitosti, aby sa každý obyvateľ mohol cítiť ako súčasť tejto mestskej časti.

Moji rodičia boli spolužiaci z matematickej triedy dnešného Gymnázia Poštová. Mňa poslali na iné matematické gymnázium – a aj ja som si tam našla muža. Aj vďaka nemu a jeho nákazlivej láske ku Košiciam som sa sem po rokoch nakoniec vrátila.

Ako tínedžerka som pritom túžila z Košíc odísť a spoznať svet. Žila som v Bruseli, Bordeaux, Bratislave aj Prahe. Vyštudovala som dve vysoké školy, získala doktorát z ekonómie, stážovala na pražskom Inštitúte plánovania a rozvoja a pracovala pre Ministerstvo pôdohospodárstva aj Ministerstvo životného prostredia.

Čím viac miest som však spoznala, tým viac som si uvedomovala, aké pekné to tu na východe Slovenska máme. Keď sme sa s mužom rozhodovali, kde chceme vychovávať naše deti, zavolal nás domov. Podobných návratov sme okolo seba videli viac – ľudí, ktorí odišli študovať či pracovať do sveta a potom prišli späť.

Verím, že Košice majú obrovský potenciál. Zároveň však vidím, že v komunálnej politike stále chýba viac odbornosti, práce s dátami a dlhodobého plánovania. Nechcela som sa na to už iba pozerať a sťažovať sa.

Ako ekonómka a analytička environmentálnych politík som roky hodnotila verejné politiky a hľadala riešenia, ktoré prinášajú čo najväčšiu hodnotu za peniaze. Túto skúsenosť chcem priniesť aj do rozhodovania na Severe – aby bolo vecné, transparentné a založené na faktoch.

Chcem, aby Sever aj celé Košice boli miestom, na ktoré môžeme byť hrdí. Miestom, do ktorého sa šikovní ľudia budú chcieť vracať.

Už počas štúdia na Fakulte umení som sa zaoberal verejným priestorom a environmentálnymi témami. Výsledkom bola realizácia dažďovej záhrady a revitalizácia priestoru pred geriatrickým centrom na Strojárenskej ulici v roku 2019. Oslovením firiem, verejnou zbierkou a zapojením dobrovoľníkov sa mi podarilo z nevyužívaného priestoru vytvoriť malú oázu v centre mesta – pribudli lavičky a pestrá výsadba, do ktorej vsakuje voda z priľahlých striech geriatrie. Výsledkom je zníženie sálavého tepla v meste vďaka vode a rastlinám.

Po ukončení výtvarného štúdia som pokračoval ďalej – vzápätí som absolvoval kurz permakultúrneho dizajnérstva, neskôr 3-ročné štúdium krajinotvorby a záhradníctva.

Tradičné výtvarné prostriedky som vymenil za rastliny a príroda sa stala médiom, mesto plátnom. Pri pohybe naším mestom vidím miesta, ktoré potrebujú „prefarbiť“ na zeleno. Mojím cieľom je umožniť vode vsakovať všade, kde to je možné, vytvoriť tieň tam, kde chýba, a nahradiť nadbytočné spevnené plochy zelenými. Iba takto dokážeme mesto urobiť príjemnejším miestom na život, najmä počas letných mesiacov.

Od roku 2019 sa mi podarilo vlastnoručne zrealizovať vodozádržné opatrenia, ktoré už dnes umožňujú vsakovanie vyše 425 000 litrov dažďovej vody ročne. Všetko za pomoci malých grantov, ochotných susedov a dobrovoľníkov.

Okrem iného sme spolu so susedskou iniciatívou Poď na dvor založili Komunitnú záhradu Na Suti, kde sme realizovali projekt Klimaticky odolné susedstvo, v rámci ktorého pribudlo na Severe niekoľko trvalkových záhonov, dažďová záhrada, napájadlo pre vtáctvo a jazierko v komunitnej záhrade.

Košice a Sever si predstavujem ako miesto, ktoré bude považovať zrážkovú vodu za nástroj, zeleň za infraštruktúru a chodcov a cyklistov za nezanedbateľných účastníkov dopravy. To naše ulice premení na lepšie miesto na život.